Pri objednávke nad 29 Eur dostanete knižný darček ZADARMO.

Keď ordinuje strach

mceclip1-3

„Mamička, ja tam nechcem. Nie! Bude to bolieť, nechcem injekciu. Prosím, mami,“ žadoní štvorročný chlapček u svojej mamičky. Pritom zúfalo plače, kričí a bráni sa pred ordináciou svojho pediatra. „Nerob nám hanbu, nikto ti nič robiť nebude,“ syčí naň mama, ale chlapček sa ďalej vzbudí. Po príchode do čakárne sa chlapček drží ďalej pri svojej mamičke a pofňukáva. V tej chvíli sa otvárajú dvere ordinácie a sestra volá dovnútra dievčatko, ktoré môže mať odhadom päť rokov. Tá prepuká v zúfalý plač v okamihu, keď vo dverách ordinácie uvidí doktora v bielom plášti. „Čo sa deje, Anička? Predsa sa pána doktora nikdy nebojíš,“ čuduje sa jej otec, ale dievčatko ho krikom rýchlo prehluší.


Občas sú rodičia prekvapení tým, ako znenazdajky sa u ich detí objaví nový strach. U batoliat a predškolských detí sa môžu objaviť úzkosti, strachy a fóbie, ktoré súvisia so zdravým vývojom a spravidla stretnú väčšinu detí. Úzkosť je jedna z najviac prirodzených ľudských emócií a označuje neurčitý pocit nepríjemných obáv alebo tiesne. Strach je emócia veľmi podobná úzkosti, ale na rozdiel od úzkosti sa týka niečoho konkrétneho (napr. strach z hadov, z tmy). Obe tieto emócie sú pre človeka veľmi dôležité, pretože signalizujú hrozbu alebo nebezpečenstvo.

Minipédie - Dobrý deň, pani doktorka!

U detí sa tieto strachy stávajú problematickými v okamihu, keď nezodpovedajú príslušnému vývojovému obdobiu, sú vystupňované nad bežné vývojové obdobie alebo dieťaťu sťažujú bežné denné situácie (príklad - dieťa sa bojí psov a nechce vyjsť pred dom na ulicu, pretože ráno videlo na tej istej ulici psa). Okrem strachu a úzkosti môžeme pozorovať ešte aj fóbie, ktoré možno popísať ako chorobný a vystupňovaný strach. V nasledujúcej sérii článkov o strachu si predstavíme tri časté strachy, ktoré rodičia riešia – strach z lekára, strach zo zubára a strach z tmy.

mceclip2-3


Dnes sa pozrieme, ako už úvod napovedá, na strach z lekára. Kedy sa môže strach z lekára objaviť? Prvýkrát už okolo 8. mesiaca, keď sa deti začínajú báť neznámych osôb. Netýka sa teda konkrétne doktora, ale dieťa u neho môže začať plakať, pretože je pre neho cudzí. V priebehu vývoja môže strach z cudzieho človeka prejsť do strachu z bolesti, očkovania, odberov krvi alebo si dieťa môže s lekárom spojiť nepríjemný zážitok z vyšetrenia. Najčastejšie sa potom taký strach vynorí v batoľacom a predškolskom veku. S vekom by mal tento strach skôr slabnúť až úplne vymiznúť. U niektorých detí so zlou skúsenosťou s lekármi môže pretrvávať aj ďalej do školského veku, dospievania a pokojne aj dospelosti. Tu častejšie už hovoríme o fóbii. 

Deti sa však nemusia báť len osoby doktora v bielom plášti. Z čoho ďalšieho môžu mať naše ratolesti ešte strach?

  •  Rodič musí odísť z ambulancie/ordinácie a dieťa zostane samo. Dieťa túto skúsenosť môže mať z minulosti, keď bol rodič vykázaný od dieťaťa. Alebo ho tým môže postrašiť pokojne sám rodič: „Ak budeš vyvádzať, tak ťa tam s doktorkou nechám samotnú!“
  • Bude to bolieť. S deťmi by sa malo narovinu hovoriť o tom, čo sa u lekára bude diať. Pokiaľ viete, že dieťa čaká očkovanie alebo bolestivý zákrok, je dobré dieťaťu neklamať. Naopak si s ním nacvičiť možnosti, ako bolesť zvládnuť – môže rozprávať lekárovi zážitok z výletu, mamička mu bude rozprávať rozprávku, môžu si nacvičiť upokojujúce dýchanie alebo dieťa môže držať rodičov za ruku.
  • Z cudzieho prostredia. Obzvlášť pokiaľ k lekárovi nechodíte často, ale len raz za rok, možno aj menej, tak si dieťa ordináciu nemusí pamätať. Tiež stačí, keď má pediater dieťaťa dovolenku a ste nútení navštíviť zaskakujúceho lekára na inej adrese. Ďalšou situáciou môže byť napríklad prvá návšteva pohotovosti, špecialistu (ORL, očné, urológia, …), kde dieťa ešte nebolo.
  • Nepríjemná/nesympatická sestrička, zastarané prostredie čakárne, zápach dezinfekcie, preplnená čakáreň, hluk v čakárni, …
  • Dieťa nerozumie tomu, čo sa bude diať.

nemocnica, lekár, deti

Čo môžete urobiť pre svoje dieťa, ktoré sa lekára boj

  • Prvé, čo môžete vyskúšať, je zahrať si doma s dieťaťom na doktora a pacienta. Spoločne môžete skúsiť ošetriť obľúbenú plyšovú hračku, bábiku alebo jeden druhého. Postupne tak môžete prejsť celý priebeh prehliadky u lekára.
  • Prihodiť môžete aj hračky s lekárskou tematikou – lekársky kufrík, ultrazvuky, bábiky so znázornenými orgánmi, …
  • Za zmienku stoja aj detské knihy, ktoré ukazujú, ako návšteva u lekára prebieha. Spoločne si ju môžete čítať pred spaním alebo aj v priebehu dňa. Knihu môže dieťa priniesť ukázať aj pediatrovi. Vyskúšať môžete napríklad knihy z vydavateľstva Svojtka - Pôjdem k lekárovi, Dobrý deň, pani doktorka! alebo Nemocnica - pozri sa pod obrázok.
  • Dieťaťu doma neklamte. Neklamte, že pán doktor v ambulancii nebude, že tam idete len za sestričkou pre papiere. Ak viete, že dieťa bude očkované a spýta sa vás, či dostane injekciu, tak povedzte pravdu a spoločne sa na to pripravte.
  • Nevyhrážajte sa dieťaťu lekárom ani žiadnym lekárskym zákrokom. Požiadajte o to aj rodinu a blízkych priateľov, s ktorými je dieťa v kontakte.
  • Veľkú úlohu zohráva aj osobnosť pediatra a váš vzťah k nemu. Pokiaľ máte možnosť výberu pediatra, tak vyberajte tak, aby ste v neho mali vy aj dieťa dôveru.
  • Pokiaľ je dieťa zvýšene úzkostné, môžete doma skúšať autogénny tréning pre deti, ktorý pri pravidelnom nácviku úzkosť tlmí. Skúsiť môžete aj jednoduché dychové a relaxačné cvičenia.
  • Návštevu dieťaťu spríjemnite - môže si so sebou vziať obľúbenú hračku, obliecť obľúbené tričko alebo po vyšetrení u lekára, ak je dieťa zdravé a máte čas, môžete vyraziť na nejaký krátky výlet na ihrisko či prechádzku.
  • Veľkú Pri čakaní v čakárni dieťa rozptyľujte. Môžete spolu hrať jednoduché hry, čítať z knihy alebo si navzájom rozprávať.

Pokiaľ si so strachom z lekára u vášho dieťaťa neviete rady, tak sa nebojte obrátiť na detského psychológa alebo psychoterapeuta, ktorý vám celú situáciu pomôže zvládnuť.

V ďalšom článku sa pozrieme na strach, ktorý často trápi aj dospelých – strach zo zubára a zubného ošetrenia.

Článok pre nás v rámci spolupráce spísala Kamila Kunická (IG: @detska_psycholozka)