Knihy o emóciách pre deti. Ako odmalička rozvíjať emočnú inteligenciu?
Radosť, smútok, strach alebo zlosť. Detské pocity sú silné, búrlivé a pre nás dospelých niekedy ťažko čitateľné. Emócie sa u detí často objavia náhle – smútok príde bez varovania, zlosť vybuchne ako sopka a radosť býva až neuveriteľne intenzívna.
A to všetko je v úplnom poriadku. Dieťa totiž ešte nevie presne pomenovať, čo sa v ňom odohráva – až sa to učí. A práve tu môžu knihy zohrať dôležitú úlohu. Príbehy, obrázky a postavičky dávajú pocitom meno a zmysel.
Umožňujú deťom prežívať emócie „nanečisto“ a rodičom otvárajú priestor, ako o nich hovoriť prirodzene a bez poučovania. Preto sú knihy o emóciách pre deti takým cenným pomocníkom na ceste k porozumeniu sebe i druhým.
Knihy o emóciách pre deti ako bezpečné ihrisko pocitov
Knihy fungujú ako také emočné ihrisko. Dieťa v nich môže prežiť smútok, strach alebo zlosť cez postavy – bez toho, aby ich muselo pociťovať samo na sebe v plnej sile. Práve preto sú knihy o emóciách pre deti nenahraditeľné. Umožňujú malým čitateľom preskúmavať vlastné prežívanie bez tlaku na to, čo je „správne“.
V príbehoch sa emócie nesúdia ani neopravujú – len sa „ohmatávajú“ a dávajú do súvislostí. Dieťa vidí, že každý pocit má svoj začiatok, priebeh aj koniec. Že pocity prichádzajú a zase odchádzajú. Vďaka knihám tak zisťuje, že emócie nie sú nebezpečné a že sa s nimi dá pracovať – hovoriť o nich, požiadať o pomoc alebo si ich jednoducho len prežiť a nechať odísť.
Príbeh v knihách o emóciách hovorí miesto dospelých
Vysvetľovať deťom pocity vetami typu „nemusíš sa hneď hnevať“ alebo „veď sa nič nedeje“ väčšinou nefunguje. Nie preto, že by sme to mysleli zle, ale preto, že emócie sa nedajú pochopiť poučovaním, ale zážitkom. Práve tu majú knihy o emóciách obrovskú silu. Príbeh umožňuje pozerať sa na pocity z bezpečnej vzdialenosti.
Dieťa sleduje hrdinu a v duchu si hovorí: „To poznám.“ Emócie nie sú vysvetľované, ale ukazované v konkrétnej situácii.
Zvlášť u menších detí fungujú jemné, opakovane čítané príbehy, kde nejde ani tak o dej, ako skôr o vzťah, blízkosť a zdieľanie. Typickým príkladom sú knihy zo série Hádaj, ako veľmi ťa mám rád! V nich sa láska, neistota aj radosť nevysvetľujú – ale žijú. Žiadne moralizovanie, žiadne súdenie. Len láskavé rozprávanie, ku ktorému sa dieťa môže vracať znova a znova.
Rozvoj emočnej inteligencie u detí začína pomenovaním pocitov
Emočná inteligencia nespočíva v tom, že dieťa bude vždy reagovať pokojne. Je o tom, že sa malý človek postupne naučí rozpoznať, čo sa v ňom deje, a zistí, že na to nie je sám.
Práve rozvoj emočnej inteligencie u detí začína vo chvíli, keď pocit dostáva svoje meno – „som smutný/á“, „mám strach“, „som naštvaný/á“. Dieťa si prostredníctvom príbehov osvojuje jednoduchý proces:
- Pomenovanie – spoznám, čo cítim.
- Porozumenie - zistím, prečo to tak je.
- Regulácia – naučím sa, čo mi pomáha.
Tým sa emočná inteligencia u detí nenápadne buduje – nie tlakom na výkon, ale pokojným stretávaním sa s emóciami v príbehoch.
Knihy o pocitoch pre deti: Spoločné čítanie ako most
Knihy o pocitoch pre deti fungujú najlepšie vtedy, keď ich nečítame deťom, ale s deťmi. Spoločné čítanie otvára priestor na rozhovor. Rodič sa z jednoduchého predčítača stáva partnerom v dialógu. Môžete klásť otázky, ktoré prirodzene rozvíjajú slovnú zásobu i porozumenie – a pritom sa pýtať zľahka a nenútene:
- „Ako sa asi zvieratko teraz cíti?“
- „Stalo sa ti niekedy niečo podobné?“
- „Čo by mu mohlo pomôcť?“
Od radosti po strach... Detské emócie majú mnoho podôb
Deti nezažívajú len radosť a lásku. Rovnako silne prežívajú aj smútok, strach, zlosť alebo hanbu. Knihy o radosti, smútku, strachu a ďalších emóciách pre deti im pomáhajú pochopiť, že všetky tieto pocity majú v živote svoje miesto.
- Radosť ukazuje, čo nám robí dobre.
- Smútok dáva priestor na spomalenie.
- Strach chráni a učí opatrnosti.
- Zlosť signalizuje, že niečo nie je v poriadku.
Keď dieťa spozná celé spektrum, učí sa, že žiadny pocit nie je „zlý“.
Ako vybrať tú pravú knihu?
Rozprávky a príbehy o emóciách hovoria prirodzeným jazykom. Ukazujú, že to, čo dieťa cíti, nie je divné ani výnimočné. Že aj iní sa boja (ako Červená čiapočka a tri malé prasiatka) alebo hnevajú – a že tieto pocity nie sú nemenné.
Možno sa pýtate, aká je tá správna knižka o emóciách pre deti podľa veku práve pre vašu situáciu. Neexistuje jedna univerzálna - záleží na zrelosti veku aj temperamente.
- Pre najmenších: Voľte leporelá alebo zošity s jednoduchými obrázkami a základným pomenovaním pocitov, napr. Malý zajačik - pocity alebo Minipédiu Objavujeme svet! Emócie.
- Pre batoľatá a predškolákov: Ideálne sú krátke príbehy s hrdinom, ktorý niečo emocionálne rieši, ako Mamička ťa má veľmi rada, Veľké pokroky Nechcem spinkať či Ľúbim ťa, moja hviezdička.
- Pre staršie deti: Skúste interaktívne knihy s otázkami a okienkami, ktoré otvárajú priestor na hlbší rozhovor. Úplne presná je okienková encyklopédia Čo sú to pocity?
Riaďte sa jednoduchým pravidlom: Kniha má dieťaťu pomôcť cítiť sa POCHOPENÉ, nie POUČENÉ.
Knihy, čo pomáhajú deťom cítiť a rodičom rozumieť
Detské knihy o emóciách nie sú návodom na „správne správanie“. Sú tichými pomocníkmi, ktorí doprajú emóciám priestor a rodičom čas porozumieť tomu, čo sa v ich deťoch odohráva.
Keď si s dieťaťom sadnete ku knižke, dávate mu to najcennejšie – pozornosť, blízkosť a pocit, že vám na jeho vnútornom svete záleží. Pokiaľ vás téma zaujala, inšpirujte sa v našich tituloch. Stačí vo vyhľadávaní v e-shope Svojtka.sk zadať kľúčové slová „emócie“ alebo „pocity“.
A aké sú vaše rodičovské skúsenosti s rozvíjaním emočnej inteligencie pomocou kníh?