Prvé týždne na recepcii: pošta, telefóny, knihy a zase knihy

Sú to už tri týždne, čo sa mi splnil sen. Nie len, že som dostala svoju prvú prácu, ale začala som priamo v knižnom nakladateľstve. Vôbec to nie je len o knihách, ako by ste si možno mohli myslieť; tie sú až výsledným produktom. Rada by som vás preto s našou prácou oboznámila podrobnejšie. A začnem u seba – na recepcii.

Súčasťou môjho dňa ste práve vy, naši milí zákazníci. Ak k nám zavítate vyzdvihnúť objednávku, alebo sa len pokochať knihami, zoznámite sa práve s recepciou. Sídli tu náš obchod, kde si môžete zblízka prezrieť a vybrať naše knihy. Ja sa na nich pozerám celé dni, a napriek tomu ma to asi nikdy neomrzí.

Ďalšou z mojich každodenných povinností je prijímanie pošty a jej odosielanie. Najradšej rozbaľujem zásielky, kde nájdem vzorky, teda knihy od zahraničných vydavateľov, o ktorých uvažujeme, že ich vydáme tiež v češtine a slovenčine.

Plotre a signály

Medzi moje obľúbené patria tiež zásielky so signálnymi výtlačkami a plotre. Signál je prvý finálny výtlačok, ktorý prichádza z tlačiarne, aby bol v redakcii naposledy skontrolovaný pred vydaním. Ploter je naopak prvý náhľad, ktorý toho okrem obsahu nemá s finálnou podobou knihy veľa spoločného.

Páči sa mi možnosť sledovať celý proces: čo všetko sa musí kontrolovať, kým kniha dostane svoju finálnu podobu, a dostane sa do predaja.

Zapeklité telefonáty

No a potom sú tu telefóny... Tie sú záludné, nikdy totiž neviem, s akým dotazom človek na druhej strane príde. Väčšinou sú to jednoduché otázky na otváraciu dobu, možnosti vyzdvihnutia objednávky, dotlače obľúbených kníh alebo žiadosti o prepojenie na iného kolegu.

Otázky bývajú však aj zložitejšie, a čím viac osoba na telefóne objasňuje problém, tým viac moja nervozita stúpa. Predsa len tu nie som dlho a nie vždy som si svojou radou istá. Ešte že mám pomoc v podobe skúsenejších kolegov.

„Dobrý den, nakladatelství Svojtka.“

Druhá zapeklitosť telefonátov spočíva v rôznych vyzváňaniach. Jeden typ je, keď volá kolega, a druhý pre hovory „z vonka“. Lenže ten rozdiel je naozaj malý! V prvých sekundách telefón hypnotizujem ako had korisť a uvažujem, kto asi volá. Keď konečne zdvihnem, spravidla spanikárim a zahlásim bezpečne: „Dobrý deň, vydavateľstvo Svojtka.“ Buď sa trafím, alebo majú kolegovia pochopenie. Trápna situácia nastáva, keď sa ozve pobavený hlas majiteľa, pána Svojtku: „Dobrý den, Aleno.“ To by som najradšej zaliezla pod koberec. Ale ja tým telefónom prídem na kĺb!

Tešte sa na ďalšie dobrodružstvo čerstvej recepčnej vo vydavateľstve.

Napísala Alena Vocelková