Prvé týždne na recepcii: pošta, telefóny, knihy a zase knihy

     

    Sú to už tri týždne, čo sa mi splnil sen. Nie len, že som dostala svoju prvú prácu, ale začala som priamo v knižnom nakladateľstve. Vôbec to nie je len o knihách, ako by ste si možno mohli myslieť; tie sú až výsledným produktom. Rada by som vás preto s našou prácou oboznámila podrobnejšie. A začnem u seba – na recepcii.

    Súčasťou môjho dňa ste práve vy, naši milí zákazníci. Ak k nám zavítate vyzdvihnúť objednávku, alebo sa len pokochať knihami, zoznámite sa práve s recepciou. Sídli tu náš obchod, kde si môžete zblízka prezrieť a vybrať naše knihy. Ja sa na nich pozerám celé dni, a napriek tomu ma to asi nikdy neomrzí.

    Ďalšou z mojich každodenných povinností je prijímanie pošty a jej odosielanie. Najradšej rozbaľujem zásielky, kde nájdem vzorky, teda knihy od zahraničných vydavateľov, o ktorých uvažujeme, že ich vydáme tiež v češtine a slovenčine.

     

    Plotre a signály

    Medzi moje obľúbené patria tiež zásielky so signálnymi výtlačkami a plotre. Signál je prvý finálny výtlačok, ktorý prichádza z tlačiarne, aby bol v redakcii naposledy skontrolovaný pred vydaním. Ploter je naopak prvý náhľad, ktorý toho okrem obsahu nemá s finálnou podobou knihy veľa spoločného.

    Páči sa mi možnosť sledovať celý proces: čo všetko sa musí kontrolovať, kým kniha dostane svoju finálnu podobu, a dostane sa do predaja.

     

    Zapeklité telefonáty

    No a potom sú tu telefóny... Tie sú záludné, nikdy totiž neviem, s akým dotazom človek na druhej strane príde. Väčšinou sú to jednoduché otázky na otváraciu dobu, možnosti vyzdvihnutia objednávky, dotlače obľúbených kníh alebo žiadosti o prepojenie na iného kolegu.

    Otázky bývajú však aj zložitejšie, a čím viac osoba na telefóne objasňuje problém, tým viac moja nervozita stúpa. Predsa len tu nie som dlho a nie vždy som si svojou radou istá. Ešte že mám pomoc v podobe skúsenejších kolegov.

     

    „Dobrý den, nakladatelství Svojtka.“

    Druhá zapeklitosť telefonátov spočíva v rôznych vyzváňaniach. Jeden typ je, keď volá kolega, a druhý pre hovory „z vonka“. Lenže ten rozdiel je naozaj malý! V prvých sekundách telefón hypnotizujem ako had korisť a uvažujem, kto asi volá. Keď konečne zdvihnem, spravidla spanikárim a zahlásim bezpečne: „Dobrý deň, vydavateľstvo Svojtka.“ Buď sa trafím, alebo majú kolegovia pochopenie. Trápna situácia nastáva, keď sa ozve pobavený hlas majiteľa, pána Svojtku: „Dobrý den, Aleno.“ To by som najradšej zaliezla pod koberec. Ale ja tým telefónom prídem na kĺb!

    Tešte sa na ďalšie dobrodružstvo čerstvej recepčnej vo vydavateľstve.

    Napísala Alena Vocelková

    Ďalšie články

    hore