Knižný veľtrh vo Frankfurte. Vydavateľská udalosť roka

     

    Na prelome septembra a októbra zvykne byť v našom oddelení nákupu práv naozaj rušno – šustia stránky katalógov, posielajú sa e-maily na rôzne svetové strany, kontrolujú sa predaje knižných sérií... skrátka začínajú prípravy na najväčšiu jesennú knižnú udalosť. A možno aj najväčšiu udalosť celého vydavateľského roku. Je ňou knižný veľtrh vo Frankfurte.

    Naše vydavateľstvo tento veľtrh nevynechalo od roku 1992. Reč je o najväčšom knižnom veľtrhu na svete, ktorý sa koná vždy začiatkom októbra.

    Veľkoleposť tohto knižného eventu sa dá vyjadriť len ťažko. Ja som o krásnych výstavných stánkoch zahraničných vydavateľov počúvala od rodičov už odmalička. Niektorí ich ponímali až tak megalomansky, že si napríklad do stánku umiestnili najnovší model auta „len preto“, že im práve vychádzala encyklopédia o značke BMW. Skrátka, na náklady sa pri prezentácii neberie ohľad.

    Keď som začala zhruba pred troma rokmi chodiť na knižné veľtrhy ja, pochopila som, o čom to vlastne je. Rozhodne sa nejedná o romantickú čitateľskú seansu nad práve uvareným cappuccinom, s rozjímaním nad hlavným hrdinom v niekoľko vrstvovom príbehu. Nie nie nie.

    Od začiatku až do konca je knižný veľtrh jednou veľkou španielskou dedinou. Teda aspoň pre nás. Všetko začína podrobným plánovaním jednotlivých schôdzí.  Celý veľtrh si rozdelíme na polhodiny, pričom jedna polhodina znamená schôdzku s jedným vydavateľstvom. Stretávame sa tam so zahraničnými obchodnými partnermi a tí nám ukazujú, aké nové knihy zhotovili od chvíle, čo sme sa videli naposledy.

    My sa následne rozhodujeme, ktorá téma alebo koncept by mohol mať na českom alebo slovenskom trhu úspech. A tak nám cez ruky prejde počas jedného stretnutia často aj niekoľko desiatok kníh. Ich potenciál je potrebné odhadovať čo najrýchlejšie, a čo je ešte ťažšie, je potrebné si knihy zapamätať. Jedna schôdzka skončí, a hneď bežíme na ďalšiu – výstavných hál je niekoľko, dokonca medzi nimi jazdí mikrobus, takže plánovanie harmonogramu schôdzok je naozaj kľúčové.

    Na konci veľtrhu sa mi väčšinou všetko zmieša do jednej veľkej knihy, a ja sa snažím vybaviť si, čo ma zaujalo najviac. Nemôžeme o tom premýšľať podľa seba a svojho vkusu, dôležité je totiž vybrať také knihy, ktoré budú vaše deti milovať až tak, že s nimi budú chcieť zaspávať. Alebo aby si ich zapamätali až do dospelosti. Odhadnúť toto je často nadľudský výkon. Ale snažíme sa!

    Napísala Bára Svojtková

    Foto: SITA, Mirka Svojtková

    Ďalšie články

    hore